2. kapitola

14. ledna 2013 v 2:02 | Aňuš |  SasoDei
***
2. kapitola

***

Pein za dvoma umelcami zabuchol dvere a tí sa ocitli sami na tmavej chodbe. Vykročili k svojim izbám. Z Deidaru bolo priam cítiť urazenie. Sasori sa tváril ako vždy - flegmaticky a vôbec ho Deidarovo správanie nerozčuľovalo.
Dlho kráčali spoločnou cestou plnej napätia. Deidara to proste nevydržal.
"Aby si vedel, zajtra s tebou na žiadnu misiu nejdem, un! Pein sa potom môže aj pototo a ty tiež. Bude mi to úplne fuk, un!" Čakal, ako na to zareaguje Sasori, ale na Deidarovo prekvapenie, plného úzkosti, zostal úplne pokojný.
"Nemáš jazyk alebo čo? Ty nemôžeš byť umelec, len nám takto kazíš dobré meno. Umenie je VÝBUCH!" Zastali. Pri posledných slovách Deidara hlasno kričal a hrozivo sa mu blýskalo v očiach.
"Uvidíme. Keď ti zajtra budem musieť zachraňovať zadok, neopováž sa ceknúť," hlesol Sasori s úplným pokojom, drtivou vážnosťou a dominanciou v hlase.
Deidara naňho prekvapene pozrel, blesky v jeho očiach nezhasli.
"Takže tu pán otravný hmyz by sa chcel hrať na drsného umelca, hej? No dobre. Urobím mu aspoň drsný odchod z tohto sveta aj s jeho hračkami!" Zahrozil Deidara a už skladal pečate na jutsu. Vzápätí vykríkol a hneď na to sa ozval krátky obrovský hluk. Zvuk sa utíšil a nastala úplná tma.
Deidara sa, vysilený technikou, pomaly zviezol na zem. Jediný zvuk bolo jeho namáhavé dýchanie. Potom už bolo len úplne ticho.
Umelec - útočník sa upokojil a víťazoslávne si pomyslel: "Ha! Tam máš ty decko s bábkami. Teraz sa môžeš pokojne hrať až na večnosť," dokončil tú myšlienku a snažil sa postaviť. Ako sa tak snažil udržať na nohách, odrazu bolo v chodbe svetlo. Bolo také silné a zjavilo sa tak odrazu, že Deidara na chvíľu oslepol. Rukou si zaclonil oko a pomaly zaostroval obraz.
Pred ním bolo niekoľko postáv. Jednu z nich nanešťastie rýchlo spoznal. Bol to Pein. "A sakra," hlesol Deidara. Vedľa vodcu stáli dve ďalšie postavy. Jedna z nich mu nepripadala ako živý človek. S hrôzou zistil, že mal pravdu. Bola to jedna Sasoriho lútka. Jej majiteľ stál za ňou, živý a zdravý, nemal na sebe ani škrabnutie. "Do kelu, ako len mohol...áááh!" Deidara myšlienku nedokončil, pretože si pri sebe náhle uvedomil ďalšiu postavu. Lútka.
"Vravel som ti, že ani necekneš, keď ti budem musieť zachrániť riť. Nemyslel som si však, že to bude už tak skoro," ozval sa pokojný hlas, na ktorom nebolo badať, že sa ho práve niekto pokúsil zniesť zo sveta takým ohromným výbuchom. "Áno, tá lútka vedľa teba ťa zachránila. Si taká blondína, že ti nedošlo, čo by ti ten výbuch spôsobil."
Deidara ostal vycivene stáť. "On...ma chránil?"
Nedávalo mu to žiadny zmysel. "Nadával som mu, pokúsil som sa ho zabiť a on ma chránil?....To je ale DEBIL!"
"Prečo si to urobil? Nechcem, aby ma chránila nejaká neživá obluda!"
"Nemysli si, že som to urobil s radosťou. Chudák moja lútka! Že ma to vôbec napadlo ťa ňou chrániť," Sasoriho hlas sa trochu zmenil. Pri pomenovaní jeho drahej lútky mu nebolo všetko už tak jedno. "Z mojich lútok si nikto srandu robiť nebude! Heh, veď oni mu ešte ukážu. Bude ich prosiť, žobrať o svoj úbohý život!"
"Ach...," vodca si vzdychol. "Netušil som, že sa ani Sasori neudrží so slovami na uzde. Ale budem im obom dôverovať, teda, budem musieť.
"Takže vy dvaja. Toto nech sa už neopakuje, lebo ani jedného z vás potom nič neochráni! Zajtra chcem vidieť vašu spoluprácu na misii. Je dôležitá."
"Ale veď si povedal, že nie je dôležitá!"
"Je dôležitá pre vás, Deidara! A pre Akatsuki. Ak máme pochytať všetkých bijuu, musia všetci členovia spolupracovať a obzvlášť partneri. A vy dvaja nebudete výnimka. Pochopili sme sa?" Presne mierené slová vodcu zabrali. S upreným pohľadom a nadvihnutým obočím čakal odpoveď.
"Pochopili sme," porazene hlesli dvaja umelci. Tieto slová sprevádzali rovnakou myšlienkou: "Toto ti nedarujem Sasori/Deidara!"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama