2. kapitola

14. ledna 2013 v 2:02 | Aňuš |  SasoDei
***
2. kapitola

***

Pein za dvoma umelcami zabuchol dvere a tí sa ocitli sami na tmavej chodbe. Vykročili k svojim izbám. Z Deidaru bolo priam cítiť urazenie. Sasori sa tváril ako vždy - flegmaticky a vôbec ho Deidarovo správanie nerozčuľovalo.
Dlho kráčali spoločnou cestou plnej napätia. Deidara to proste nevydržal.
"Aby si vedel, zajtra s tebou na žiadnu misiu nejdem, un! Pein sa potom môže aj pototo a ty tiež. Bude mi to úplne fuk, un!" Čakal, ako na to zareaguje Sasori, ale na Deidarovo prekvapenie, plného úzkosti, zostal úplne pokojný.
"Nemáš jazyk alebo čo? Ty nemôžeš byť umelec, len nám takto kazíš dobré meno. Umenie je VÝBUCH!" Zastali. Pri posledných slovách Deidara hlasno kričal a hrozivo sa mu blýskalo v očiach.
"Uvidíme. Keď ti zajtra budem musieť zachraňovať zadok, neopováž sa ceknúť," hlesol Sasori s úplným pokojom, drtivou vážnosťou a dominanciou v hlase.
Deidara naňho prekvapene pozrel, blesky v jeho očiach nezhasli.
"Takže tu pán otravný hmyz by sa chcel hrať na drsného umelca, hej? No dobre. Urobím mu aspoň drsný odchod z tohto sveta aj s jeho hračkami!" Zahrozil Deidara a už skladal pečate na jutsu. Vzápätí vykríkol a hneď na to sa ozval krátky obrovský hluk. Zvuk sa utíšil a nastala úplná tma.
Deidara sa, vysilený technikou, pomaly zviezol na zem. Jediný zvuk bolo jeho namáhavé dýchanie. Potom už bolo len úplne ticho.
Umelec - útočník sa upokojil a víťazoslávne si pomyslel: "Ha! Tam máš ty decko s bábkami. Teraz sa môžeš pokojne hrať až na večnosť," dokončil tú myšlienku a snažil sa postaviť. Ako sa tak snažil udržať na nohách, odrazu bolo v chodbe svetlo. Bolo také silné a zjavilo sa tak odrazu, že Deidara na chvíľu oslepol. Rukou si zaclonil oko a pomaly zaostroval obraz.
Pred ním bolo niekoľko postáv. Jednu z nich nanešťastie rýchlo spoznal. Bol to Pein. "A sakra," hlesol Deidara. Vedľa vodcu stáli dve ďalšie postavy. Jedna z nich mu nepripadala ako živý človek. S hrôzou zistil, že mal pravdu. Bola to jedna Sasoriho lútka. Jej majiteľ stál za ňou, živý a zdravý, nemal na sebe ani škrabnutie. "Do kelu, ako len mohol...áááh!" Deidara myšlienku nedokončil, pretože si pri sebe náhle uvedomil ďalšiu postavu. Lútka.
"Vravel som ti, že ani necekneš, keď ti budem musieť zachrániť riť. Nemyslel som si však, že to bude už tak skoro," ozval sa pokojný hlas, na ktorom nebolo badať, že sa ho práve niekto pokúsil zniesť zo sveta takým ohromným výbuchom. "Áno, tá lútka vedľa teba ťa zachránila. Si taká blondína, že ti nedošlo, čo by ti ten výbuch spôsobil."
Deidara ostal vycivene stáť. "On...ma chránil?"
Nedávalo mu to žiadny zmysel. "Nadával som mu, pokúsil som sa ho zabiť a on ma chránil?....To je ale DEBIL!"
"Prečo si to urobil? Nechcem, aby ma chránila nejaká neživá obluda!"
"Nemysli si, že som to urobil s radosťou. Chudák moja lútka! Že ma to vôbec napadlo ťa ňou chrániť," Sasoriho hlas sa trochu zmenil. Pri pomenovaní jeho drahej lútky mu nebolo všetko už tak jedno. "Z mojich lútok si nikto srandu robiť nebude! Heh, veď oni mu ešte ukážu. Bude ich prosiť, žobrať o svoj úbohý život!"
"Ach...," vodca si vzdychol. "Netušil som, že sa ani Sasori neudrží so slovami na uzde. Ale budem im obom dôverovať, teda, budem musieť.
"Takže vy dvaja. Toto nech sa už neopakuje, lebo ani jedného z vás potom nič neochráni! Zajtra chcem vidieť vašu spoluprácu na misii. Je dôležitá."
"Ale veď si povedal, že nie je dôležitá!"
"Je dôležitá pre vás, Deidara! A pre Akatsuki. Ak máme pochytať všetkých bijuu, musia všetci členovia spolupracovať a obzvlášť partneri. A vy dvaja nebudete výnimka. Pochopili sme sa?" Presne mierené slová vodcu zabrali. S upreným pohľadom a nadvihnutým obočím čakal odpoveď.
"Pochopili sme," porazene hlesli dvaja umelci. Tieto slová sprevádzali rovnakou myšlienkou: "Toto ti nedarujem Sasori/Deidara!"
 

1. kapitola

8. ledna 2013 v 20:30 | Aňuš |  SasoDei
***
1. kapitola
***

Deidara sa prechádzal po chodbe v sídle Akatsuki za svojho mrmlania a občasného "un!". Mal namierené do kancelárie, teda ak sa to tak dalo nazvať, ich vodcu, leadra, ktorého si každý doterajší člen tejto organizácie viac-menej vážil. Ktovie prečo. Možno práve pre jeho oči. Vlastnil totiž rinnegan a meno Pein.
Milá, veselá, no za to nebezpečná blondína mužského pohlavia menom Deidara bola zavolaná, aby obdržala dôležitú správu. Mala spoznať svojho Akatsuki partnera. Deidara sa nemohol dočkať. Chvel sa mu žalúdok. Spomenul si, ako šiel v ústrety svojej prvej misii ako ninja Skrytej Kamennej. Nad touto myšlienkou sa krátko pousmial, no úprimný úsmev sa hneď vytratil. "To bolo dávno. Bolo to predtým ako...hmm, to je jedno, " pomyslel si a viac sa k tomu nevracal.
Šiel ďalej, raz zahol sem, raz tam, kráčal po mnohých chodbách tohto skrytého sídla. Občas minul pár dverí, alebo skôr veľkých kameňov, za ktorými sa skrývalo niekoľko miestností. V niektorej mali svoj akýsi sklad. V ďalšej "Akatsuki knižnicu plnú lajstrov", ako ju nazval Deidara a zopár ďalších členov. Niektoré boli holé miestnosti, z iných sa niekto pokúšal urobiť nejaké izbietky.
Za skoro úplnej tmy, ktorú kazilo iba mdlé svetlo fakly z čakry, sa Deidara konečne dostal pred veľké, kovové, ťažké dvere, na ktorých stál nápis "Klopať!!". Žiadne prosím alebo ďakujem tam nebolo, iba menší dodatok "neignorovať, kurňa!". Tá zdvorilá fráza v ňom vyvolala takmer výbuch smiechu. Ovládol sa a uštipačne si povedal sám pre seba: "Heh, všetci to ignorujú, ešte aj tie myši a odporný hmyz sa na tom zabávajú. To si Pein, tak múdry Pein, vážne myslel, že to niekto bude dodržiavať? Myslel zle."
"Deidara, ty blondína, netrep a poď dnu!" Ozvalo sa z miestnosti. Blondína za dverami preglgla, pretože ju to mierne vystrašilo. Veď vravel úplne potichu, teda aspoň si to Deidara myslel. Hneď ten pocit zavrhol a za ustavičného mrmlania a "un!" vkročil dnu.
Ocitol sa v tmavej miestnosti. Nebol tam prvý krát. Od jeho poslednej návštevy sa tu nič nezmenilo. V pravo bola kamenná skriňa, v ktorej bolo bohviečo. Na ľavo od dverí bolo niečo také ako vitrína a v nej bolo zopár "carachov" z domu, ako im povedal Pein. Nikto sa nad tým radšej nepozastavoval, čo znamenalo to "z domu". Oproti dverám bol malý otvor, ktorý mal byť niečo ako okno, z ktorého vychádzalo slabé svetlo. Svietilo na veľký, mocný stôl, na ktorom bolo neskutočné množstvo zvitkov a všemožných papierov. Za stolom sedel leader Akatsuki, Pein. Deidaru zaujala postava, ktorá stála vedľa stolu.
"Keďže nemám čas na nejaké predhovory a bláboliny.."
"Alebo skôr sa ti nechce, " skočil Peinovi do reči Deidara.
"Ďakujem, že ma neprerušuješ, Blondína," sarkasticky prehodil Pein, "takže prejdeme rovno k veci."
Deidara po zmienke o "Blondíne" znehybnel. Nedalo by mu to, keby sa k tomu neozval.
"Nemáš zač, piercyngáč."
Nie nadarmo je Pein vodca. Okrem toho, že Akatsuki založil, dokáže zostať nad vecou. Preto sa tváril, že Deidarovu poznámku prepočul. Vedel, že ho to síce naštve, ale už nič nepovie. Alebo sa mýlil? .... Tento krát našťastie nie, lebo by sa k predstaveniu jeho parťáka nedostal.
"Takže, Deidara, toto je Sasori." Ukázal na postavu stojacu vedľa stola, ktorej však Deidara nevidel do tváre, pretože mu od chrbta svietilo svetlo.
Postava sa pohla smerom k blonďatému 19-ročnému chlapcovi. Po pár krokoch jej už Deidara videl do tváre. Prvé, čo si všimol, boli červené vlasy, potom flegmatický výraz mladého človeka, o ktorom si domyslel, že je od neho starší.
Pein sa postavil a prešiel k nim.
"Sasori je z istého pohľadu tiež umelec ako ty, takže si myslím, že by ste si mali rozumieť."
Deidarovi sa rozžiarili oči. Konečne tu bude niekto, kto bude mať pochopenie pre jeho umenie! Alebo v to aspoň dúfal.
"Takže tiež máš rád výbuchy?"
"Nie," po tejto chladnej Sasoriho odpovedi svit v Deidarových očiach pohasol. "Ovládam lútky."
Toto Deidara nečakal a nepáčilo sa mu to.
"To nie je žiadne umenie, Pein. Vôbec sa v tom nevyznáš, un," obrátil sa tentoraz k vodcovi. Ten tam stál s veľkou neúčasťou a hlavou plnou myšlienok. Jedna z nich smerovala aj Deidarovi. "Ach ten pako! Dúfam, že tie jeho výbuch neodstrelia Sasoriho lútky alebo samotného Sasoriho. Nič to. Potom by som sa asi naštval a preňho by to nemalo dobrý koniec." Uspokojil sa so záverom tej myšlienky a obrátil sa na dvoch umelcov pred sebou.
"Som si istý, že si budete rozumieť. Vlastne...opovážite sa o niečo a nedopadne to dobre, Deidara," s posledným slovom sa obrátil na blonďavého umelca a pritom sa mu zablyslo v očiach.
Deidara si z toho nič nerobil.
"Uvidíme, koho umenie bude lepšie a koho porazené, un," s týmito slovami sa obrátil na odchod.
"Počkaj, ešte som ti nedovolil odísť!" Prehlásil Pein a svojou mocou ho pritiahol k sebe. "Do kelu aj s tebou!" Pomyslel si Deidara, ale radšej bol ticho.
"Od zajtra mám pre vás spoločnú prácu. Zatiaľ sa nedeje nič vážneho, preto na vaše vzájomné zoznámenie a súhru vám dám zopár menších misií."
Sasori sa tváril, ako by sa ho to netýkalo a bolo mu to vcelku jedno, no Deidara mal na to iný názor.
"S týmto divným týpkom s absolútne zvrátenou predstavou o umení nechcem mať nič spoločné, un!"
"Uvidíme sa po splnení vašej prvej misie. Tu máte papiere čo a ako. Prajem príjemný deň a dobre odvedenú misiu," Pein sa zatváril ako najväčšie neviniatko a rýchlo odprevadil nových Akatsuki partnerov zo svojej kancelárie. Zatvoril za nimi dvere a poriadne si vydýchol. "Sasori, je to na tebe. Držím palce." Prehodil dúfajúc, že Sasori Deidaru zvládne, skrotí ho a budú dobrí parťáci. Mal z toho dobrý pocit, aj keď to tak nevyzerá...

Poviedky

8. ledna 2013 v 20:28 | Aňuš |  Poviedky
Občas na takého málo inteligentného človeka príde chvíľa, kedy proste dostane nápad. Občas sa mu to aj podarí zrealizovať. A síce, keď mám náladu, píšem poviedky :D
Dúfam, že sa budú páčiť, ale neručím za obsah! Väčšina by mala byť slušná :3
 


SasoDei

8. ledna 2013 v 20:23 | Aňuš |  SasoDei
Nazdar :)
Tak. Raz (no dobre, viackrát) som čítala nejaké poviedky. Naposledy to bola nejaká yaoi (som úchyl, viem) a vtom som dostala nápad. Napísať vlastnú poviedku!
Keďže ten nápad sa zrodil pri yaoi, chcela som tomu dať práve taký nádych. Nebojte sa, nič extrémne to nie je. Tak som začala písať poviedku. Vrhla som sa na Akatsuki a asi na najobľúbenejší yaoi pár - Sasori&Deidara. Myšlienka by bola, už len to treba zpraktizovať...lenže...ľahšie sa povie ako urobí.
Začala som písať. Píšem, píšem, píšem...sestra chytá nerváka, že si to už chce prečítať. Keď som jej povedala, že som len na začiatku a píšem 3. kapitolu, skoro ju porazilo. "Nemám v pláne čítať 200 strán," prehlásila. No dobre, no :D Úprimne, dúfam, že to nebude mať až taký rozsah :'D
Takže tak, moji milí. Dúfam, že sa táto moja prvá poviedka bude páčiť :) Ale...vidím to na dlhšie xD


EDIT: Minule som si čítala tie časti, ktoré mám napísané a....úprimne? Nebavilo ma to xD
EDIT 2: O mesiac neskôr som si to zas prečítala a...možno to neznie až tak zle :D Ale veď posúďte sami :p

Blesky

27. května 2012 v 13:21 | Aňuš |  Animácie
Takže mám tu pre vás ďalšiu animáciu z mojej výroby. Trvala asi len 10 minút, je úplne obyčajná, ale...mne sa páči
Hromy, blesky..Bojte sa! Muhahahááá

Pes

14. dubna 2012 v 22:32 | Aňuš |  Animácie
Dobrý večer :)

Naozaj sa v Animation shop-e robí lepšie. Konečne som tiež prišla na to, ako sa tie animácie spomaľujú
Tak a tu je tá už spomalená práca
A viete čo? Dodala som do animácie ešte dva posledné obrázky, ale...sami vidíte, že tá hlava akosi nie je stále rovnaká


Zívajúci koník

14. dubna 2012 v 17:25 | Aňuš |  Animácie
Tak, dnes som skúšala, čo sa dalo a tak po zdĺhavom inštalovaní (už som chcela s niečím hodiť o zem :D) sa mi "podarilo" vytvoriť krátku animáciu. Viac-menej bola tvorená len ako skúška nového programu

Vytvorené v Jasc Animation Shop 3.
Bola to len skúška, žiadne majstrovske dielo (také ani odo mňa neuvidíte )

EDIT - 15.04. 19:35 - Táto animácia je už (konečne) spomalená. ^^

Moja 2. animácia

14. dubna 2012 v 13:32 | Aňuš |  Animácie

Ako ste si všimli, názov je "Moja 2. animácia". Prečo? Pretože prvú som zabudla uložiť a aj tak...radšej ju tu neukazujem ^^'
Je to robené v programe Benet Movie GIF a obrázky v skicári, takže preto je to také, aké to je (alebo to bude mnou?) :D Síce sa to nezdá, ale v tej animácii je 17 obrázkov...q.q

P.S.: Malo to ísť pomalšie T.T


Začínam..

14. dubna 2012 v 13:08 | Aňuš |  Animácie
Ahojky :)

Keď si už tu zavítal/a tak určite nie len tak z nudy (dúfam) :D

V tomto článku chcem len čitateľov upozorniť, že s animáciami som začala len včera (13.04.2012), takže tie animácie vyzerajú tak ako vyzerajú...:D Chváliť sa s nimi rozhodne nemienim :P

Kam dál